Keďže je bojové umenie spojené so schopnosťou ubrániť seba a svojich druhov, je samozrejmé, že karate je jedným z výsledkov evolúcie techník boja o prežitie od počiatku ľudstva.
Nedá sa teda jasne povedať, z akého bojového umenia, resp. boja karate priamo vzniklo. Medzi najstaršie bojové štýly podobné karate sa považuje starogrécke bojové umenie pankration, ktoré rozkvitalo v 7. st. pred n. l. (zdroj: PhDr. F. Šebej, CSc., Karate, TIMY, spol. s.r.o., 1994). Ďalej viedlo učenie bojového umenia cez Indiu (vývoj v chrámoch buddhizmu a zen-buddhizmu) do Číny (umenie chuan fa shaolinských mníchov).
Kolískou karate ako samostatného druhu bojového umenia je podľa všetkých známych prameňov ostrov Okinawa (dnes súčasť Japonska). Tento ostrov spadal v minulosti pod veľký vplyv čínskej moci a kultúry. Týmto sa na ostrov Okinawa dostalo umenie chuan fa, ktoré miestni obyvatelia upravovali pre svoje potreby. Obrovským stimulom vývoja karate bolo nariadenie v 17. st., kedy japonská mocnosť zakázala okinawskému obyvateľstvu vlastniť akékoľvek zbrane. Aby sa vedeli obyvatelia brániť, začali intenzívne rozvíjať sebaobranu bez použitia zbraní zvanú okinawa-te (zdroj: PhDr. F. Šebej, CSc., Karate, TIMY, spol. s.r.o., 1994). Názov karate vznikol až v 20. st. n.l., kedy sa majstri rozhodli odlíšiť od čínskeho vplyvu.
Karate má vo svojom učení stupne technickej vyspelosti, žiacke zvané kyu a majstrovské zvané Dan. Zameriava sa na fyzickú a psychickú pripravenosť človeka do boja bez použitia zbraní. V tréningoch sa rozlišujú 2 základné typy cvičenia techník – kata (simulácia boja bez súpera) a kumite (boj so súperom podľa pravidiel). Podobne, ako iné bojové umenia, aj karate má rôzne štýly a školy, ktoré sa vyvinuli špecializáciou na odlišné oblasti. Hlavné a najrozšírenejšie štýly karate sú: shotokan, goju ryu, shito ryu a wado ryu.
Ako prvý predniesol karate na pôdu Japonska Gichin Funakoshi, žiak majstra Itosu z mesta Shuri. Funakoshi sa zaslúžil o rozvoj karate v Tokiu, kde nazval svoj klub shotokan. Hlavným vplyvom shotokanu je okinawské karate, t.j. prevažujú tvrdé techniky, mäkké techniky sú v tomto štýle v menšom (približne tretinovom) podiele.
Z učenia majstra Itosu vychádza aj Hironori Otsuka, ktorý založil štýl wado ryu. V tomto štýle je vysoké zameranie na rotačný pohyb karatistu a najmä úhyby pred útokom, podobným ako v jiu jitsu.
Ďalší zo základných štýlov, goju ryu, rozšíril Chojun Miyagi, žiak majstra Higaonu z mesta Naha, kombináciou okinawského karate s čínskym chuan fa (štýl Biely žeriav). Tento štýl učí udržiavať v rovnováhe mäkké-rotačné techniky (prevažne bloky, ktoré prichádzajú ako prvé) s tvrdými-priamymi technikami (údery a kopy zasadené ako protiútok).
Majster Higaona učil ďalšieho významného karatistu Kenwu Mabuniho, ktorý vytvoril štýl shito ryu. Tento štýl má veľký dôraz na pevný postoj, z ktorého karatista zasadí presné zásahy. Učenie sa prevádza najmä cez kata, ktorých je v tomto štýle údajne takmer 100 (zdroj online: https://wayofmartialarts.com/all-karate-styles-and-their-differences/).
Na Slovensko dorazilo karate z Rakúska, kde navštevoval semináre majstrov juda a karate Ján Hrabina. J. Hrabina od r. 1969 viedol prvý záujmový krúžok karate na Slovensku. Tento krúžok absolvoval aj človek, ktorý sa významne zaslúžil o rozvoj karate na Slovensku – František Šebej. Majstrom F. Šebeja je Takeji Ogawa, prvý japonský majster, ktorý v r. 1971 navštívil Slovensko a je prezývaný aj ako otcom slovenského karate. Štýl, ktorý sa na Slovensku vyučoval ako prvý, bol goju ryu, keďže majster Ogawa je žiakom majstrov s priamym napojením na vetvu Miyagiho, zakladateľom tohto štýlu.
V modernej ére samostatného Slovenska sa stala najvyššou organizáciou, ktorá vznikla v r. 1990 a združovala kluby karate, Slovenský zväz karate a iných bojových umení (aktuálny názov Slovenský zväz karate, SZK). SZK je členom Svetovej federácie karate (WKF), a keďže sa karate stalo aj olympijským športom, je SZK členom aj Slovenského olympijského výboru.
Pre neustály nárast záujemcov o karate a rozširovanie základne pretekárov pod SZK postupne vznikali ďalšie regionálne asociácie. K dnešnému dňu sú to: Asociácia karate klubov Bratislavy (AKKB), Bratislavská únia karate (BÚK), Stredoslovenský zväz karate (SsZK), Západoslovenský zväz karate (ZsZK), Tatranská únia karate (TAÚK), Východoslovenská únia karate a bojových umení (VÚKABU).
V roku 2020 bolo v rámci SZK registrovaných 102 klubov na Slovensku, ktoré mali spolu 5430 registrovaných členov. Z registrovaných klubov vykonáva najviac štýl goju ryu, ďalej shito ryu a najmenej klubov sa hlási k štýlu shotokan. K štýlu wado ryu sa nehlásil žiadny z registrovaných klubov.